Créole martiniquais
manman
Egzanp — 223 egzanp (Paj 6 sou 12)
Egzanp
-
«Fot manman’w ou ka tété papa’w.
Sous : Kreyolad
-
Sé twaziem katel i té ka fè pou moun ka soufè di kansè tété kon manman’y.
Sous : Kreyolad
-
Asiparé komkidiré yo té ké di’y yonn dé mo asou manman’y, é malérez-la pa menm la ankò.
Sous : Kreyolad
-
Pou lé manman
Sous : Kreyolad
-
Lafet lé manman, bel moman pou sa ki pé choyé manman yo ek granmanman yo.
Sous : Kreyolad
-
Anlo manman ni yich-yo lwen ek yich yo an gaway oblijé kité kay-yo pou alé dan ann EPHAD.
Sous : Kreyolad
-
Jik ni yonndé manman ek papa yich éti gadé yich-yo bòkay-yo.
Sous : Kreyolad
-
«Toutan ou asou lanmè, pa jouwé manman rétjen».
Sous : Kreyolad
-
Manmay pokosion, yo di sé manman Félisité.
Sous : Kreyolad
-
Sel bagay ni dé moun ki pa djè oubliyé lé manman-an adan vidé-a.
Sous : Kreyolad
-
Sé manman-an wè tout koulè, ek tann zorey yo sonnen.
Sous : Kreyolad
-
I fè an sel blo «Lafet manman ek papa».
Sous : Kreyolad
-
Man Limè bien plasé pou sav pa ni manman san papa.
Sous : Kreyolad
-
Simenn pasé, tribinal, dé manman tonbé yonn an bra lot ka bo pou rékonsilié.
Sous : Kreyolad
-
Sé pou sa, pòkò ni pèsonn ki pé di éti ki No ja jouwé manman’y, ni manti anlè pies kalté moun.
Sous : Kreyolad
-
Nou tout la ni manman-nou ek papa-nou ka palé nou di «Tan Robè».
Sous : Kreyolad
-
I ja bwè twa boutey pou gadé-wè si i ka ritrouvé bon gou chob-la kon antan manman’y té ka fè.
Sous : Kreyolad
-
Sa ki pli bel sé lè yo ka jwenn kontrolè, yo ka babié ek jiré manman yo dèyè sa.
Sous : Kreyolad
-
Anlo jen ka pati, yo ka mété dlo an zié manman yo.
Sous : Kreyolad
-
Ni akouchez ki té ka menm adopté timanmay-la lè manman-an pa té pé otjipé di’y. — Il existait des accoucheuses qui adoptaient même des enfants dans les cas où la mère ne pouvait s’en occuper.