Créole martiniquais
moun
Egzanp — 1340 egzanp (Paj 60 sou 67)
Egzanp
-
— Pa mwen ka alé douvan pies biwo votman ek moun pa ni mas.
-
Swadizan pour moun pa dékourajé alé voté pou ayen.
-
Parti abtansion, kivédi moun ki pa ka di ayen, sé yo ki pli douvan.
-
Ou pé di mwen pandan pres dézan, yo mandé moun vaksiné ek atjelman pa bizwen pas-lasanté pou alé voté?
-
Yo ka pran moun vréman pou tèbèdjè!
-
Sel bagay es sé moun-tala ké pé di alez kò-yo lè sé pa ka alé dèmen, yo pa ni ayen a wè épi sa?
-
Magré tousa lé politolog, lé makolog ek lé marinolog té di, ou sé di moun Matink pa kouté yo.
-
Ni moun ka di yo voté kont Mano Makawon.
-
Sel bagay nou ka konstaté, moun ka alé voté ka fè sa ki an gou-yo ek lidé-yo.
-
Menmsi simenn-tala yo mandé moun démaské, tout moun ka espéré yo ké rivé démaské vakabonajri-tala.
-
Ni moun éti pa ka bliyé , yo ni labitid kwenyen ek bat tanbou pa koté «Rond-Point du Vietnam Héroïque».
-
Asiré 22 mé 2022, moun ké chonjé sa ek pa ka bliyé sé an mé yo té déboulonnen istati Chelchè, épi ta Jozéfin ek Desnambuc.
-
Fout ni moun ka bliyé vit!
-
Ni moun ka mandé es yo ké rivé risouvrè bilten éleksion pou sanmdi.
-
Ni moun ki pran préteks pou alé pa koté Lafwa Ladilon apré konman tan absans.
-
Adan zafè dlo-tala sé moun Lowen-an anrajé kon tig.
-
Dépi yonndé tan ni sèten moun éti ka vini siseptib kon an pété cho, ek gachet fizi-yo menmbrisi.
-
— Papa Féfé, lanné-tala man pé ké vini pou gran-vakans, pas yo ka tjwé trop moun Matinik!
-
Antouléka 15 moun ja pran fè dépi koumansman lanné-a. Nou an juiyé, kidonk sétjèm mwa lanné-a, sa ka fè dé pa mwa, oben yonn tou lé tjenz jou.
-
Apré brital simenn-lan nou viv la épi bri révolvè té ka pétayé toupatou, tout moun té lé bliyé sa oplivit.