Créole martiniquais
koulé
Egzanp — 68 egzanp (Paj 2 sou 4)
Egzanp
-
«An kanno koulé pa ka opozé dot navidjé».
Sous : Kreyolad
-
Chak lè yo wouvè wobiné-yo, sa pa sèten ké ni dlo ka koulé.
Sous : Kreyolad
-
Es i pa té ké sonbré oben koulé?
Sous : Kreyolad
-
Joj-Anri mété an gro vwel mé i koulé.
Sous : Kreyolad
-
Félis ki koulé lanné-tala ja di lanné prochenn sa ké cho.
Sous : Kreyolad
-
San ou antann ou, biel-ou ka koulé. — Sans que vous vous y attendiez, votre bielle se met à couler.
-
Sé té apipré dlo ka koulé anba pon. — Cela ressemblait à l'eau qui coule sous les ponts.
-
An bato koulé pa anpéché lézot navigé. — Un bateau coulé n'empêche pas les autres de naviguer.
-
San ou antann ou, biel-ou, biel-ou ka koulé. — Sans que vous vous y attendiez, votre bielle, votre bielle se met à couler.
-
Lè jérè-a rété, do gason-an sé té an sel bobo ka koulé san. — Quand le géreur s'arrêta, le dos du garçon n'était plus qu'une plaie sanglante.
-
An lasi blenm té ka koulé an kal zié’y. — Une cire blanche coulait de ses paupières.
-
I té santi yo pa té ké pé tjenbé lontan avan yo koulé. — Il avait senti qu'ils ne pouvaient plus tenir très longtemps avant de couler.
-
Jou ka kouché, kou ka koulé. — Les jours se couchent, les jours s’écoulent.
-
San neg ké koulé, i ni labitid koulé. — Le sang du nègre coulera comme d’habitude.
-
Chat, li té ka vwéyé koy monté, i té ni zié’y ki té ka koulé. — Chat lui, gesticulait, il avait les yeux qui pleuraient.
-
Fanm jòdi Mwen sé fanm, Pou karésé, Pou kajolé, Pou fè ti koulé dèyè'y, Pou di'y ti mo dous, Ti déklarasion lanmou.
-
Sa sé moun ki lé fè moun kwè yo ni léro, menmsi poch-yo ka koulé laglas.
-
Poch-nou ka koulé laglas, nou débantjé kon dé kris anglé, lanjan an kout kon latjé krapo.
-
Labiè té ka koulé kon dlo, épi sa té ka mousé telman, pisin té jik plen mous.
-
Asiré si i pa koulé i ké rivé douvan akay li Robè.