Créole martiniquais
pas
Egzanp — 331 egzanp (Paj 8 sou 17)
Egzanp
-
Ni yonn ki mandé pòté lajan ba’y pas nou pé ké bizwen sa apré le 21 désanm.
-
Pas sé kavia nou dapré sa yo di.
-
– Sel bagay man sav i pa ni Klordékòn pas ni lontan yo défann sa adan dot péyi.
-
Pétet préfé a ké viré pran an désizion pou arété kolé krab, pas yo ké ni klordékòn tou.
-
Mé ou sé di, ni adan ki (petet pas yo pa péchè ankò), yo pa pou konnet.
-
I di mwen sé pas sé an jou férié é an plis i chomé.
-
Sé ki misié prèmié adjwen é i fè’y démisioné pas i té ké mété an seksion politik san mandé’y.
-
An 2014 asiré sa ka cho pas sé trantiem touw yol, asiré sa ké bel.
-
Mé wi akondi pawol la «tan fè tan tan kité tan, pas sé té an tan ki té tan».
-
Pas apré twa jou, Sé zé a i ponn an ka éklò lamenn.
-
Yo pa ni labitid, pas Mozaik ka dépozé yo an palapot lisé-a.
-
Lasimenn pas ni an bann boug éti ki pa toutafetman tooktok ki débatjé Matinik.
-
Pas nou pé ped lafas.
-
Dépi yonndé tan Doktè té ka ped pasians pas dapré’y Bazil té bliyé’y.
-
Asiré sé pé ké Dany, pas i ka chomé dépi yo mété’y an «konjé du parti».
-
Pas té ni an lafwa ti-pilon poul.
-
Lè man ka palé di lis, man lé di lé bon lis, pas asiparé ni yonndé ki andikapé, yo pa valid.
-
Pa koté Chelchè, ni yonn yo mété ka chomé pas ou sé di komkidiré yo mété’y an konjé du parti.
-
– Sitwayen, sitwayèn Reno du Pon de chèn, si je sui dèvan sè mikro sé pas i lé devan mwa !
-
Pa koté Sentàn ou sé di lapatri an danjé pas an patriyot tonbé bien malonetman.