Créole martiniquais
délè
Egzanp — 37 egzanp (Paj 2 sou 2)
Egzanp
-
Délè menm ich ou pa ka konprann lè ou ka palé oben lè yo ka palé.
-
Délè ni dé bagay ka fè’w ri.
-
Délè menm, lè an moustik ka pasé bò zorèy li sa ka énervé’y, jijéwè lè sé jennjan-an ka pasé pi loto yo plen épi bri bas ka fè vit la tranblé.
-
(menmsi délè yo bien manfoupamal).
-
Akondi pawol-la, délè lè ou lé pran pis sé pinèz ou ka jwenn.
-
Ou ka la alé la ou lé, lè ou lé é délè menm, serten koté jik a inè’d maten.
-
Pou tousa ka di lapolitik pa ka entérésé yo, yo bien manfoupamal fok yo sav lè’w pa ka chwézi sé an chwa tou, é délè yo pé menm chwézi ba’w.
-
Yo pa ni doukwé pou travay é délè fok sé malad pòté papié twalet oben dra yo.
-
Es délè dlo pa ka dépasé farin?
-
Délè sé prop mizik nou yo ka adopté ek yo fè nou kwè sé yo ki fè’y.
-
Délè man ka mandé kò-mwen es sé mas-la pa ka ri tout lo makakri-tala?
-
Sé moun ka sanblé enfòmasion, pas dan sèten kartié éti té ni bitasion délè sé tout an fanmiy ki pasé pa may ek ki fini bat.
-
Lé gran-moun ki pè pas délè menm doktè-yo ka di yo fè sa yo lé.
-
Dépi févriyé ou ka péyé konmen lajan taks délè pres pri machandiz-la ou koumandé-a.
-
Délè sé moun ayè yo ka alé chaché.
-
Ivan fè moun palé bon palé, délè menm bon pawol initil.
-
Bien-délè, sé lè ou ped an bagay ou ka rann ou kont ki valè i té ni.