← Retounen sou fich mo-tala

Créole martiniquais

manmay

Egzanp — 271 egzanp (Paj 9 sou 14)

Egzanp

  • Sirtou sé manmay Senpiè-a, chonjé an jou 8 mé pasé ven-mil moun anni disparet klik dan an batzié épi souf volkan-an.

    Nòt vòt yo : 0

  • Manmay, fok moli an may, pas sé lapenn sa ka simen otan pou fanmiy la ki ped ich-li ki tala ki ni yich yo lajol atjelman.

    Nòt vòt yo : 0

  • Manmay touw –tala té bel mé asiré papétet ta lanné prochenn lan ké ankò pli cho pas tout moun ké lé fè kon Félis, rété an wouj dépi lendi jik dimanch.

    Nòt vòt yo : 0

  • Yo fè konkou jenn chef latjuizin, é sé manmay nou an pa manchot pies toubannman.

    Nòt vòt yo : 0

  • Manmay latjuizin kréyol bel mé sirtou i bon, annou pa ladjé’y pou adopté vié lanmod lotbò.

    Nòt vòt yo : 0

  • – Lot-la té lé wè poutoutbon, kom sé manmay Ofanswa, si i té vini épi pwéson-tala.

    Nòt vòt yo : 0

  • Manmay Lagiyàn ki ni labitid dansé kasékò, désidé kasé kò yo adan an linivèsité ki ja ni pasé karantan.

    Nòt vòt yo : 0

  • Lè dot linivèsité ka kolé tet kolé zépol pou yo pli fò, sé manmay Lagiyàn désidé fè bann apa, pas yo ka estimé yo ja pran trop fè.

    Nòt vòt yo : 0

  • Kannaval-la ka sanm i bien pati, mé manmay pokosion kanmenm pas man tann Polo palé di an vakabonajri ki fet épi an touris.

    Nòt vòt yo : 0

  • Manmay kannaval lanné-tala pabò avril, mé i ka sanm anlo group ja bizwen mété «Difé nan pay» é anlo pa pou sav, jik ni yonn ki di:

    Nòt vòt yo : 0

  • Manmay pengad, pas bon vakabonajri ka fet, kontel sifonnen bak moun oben pli mové-a, krévé bak lésans pou dot pa roulé.

    Nòt vòt yo : 0

  • Ni dé manmay le MIR éti ni labitid fè an Konvwa pou la réparasion.

    Nòt vòt yo : 0

  • Manmay pengad lafiev lésans lan pa tonbé anlè zot, sel bagay pou opozé sa rivé zot, sé réfléchi titak.

    Nòt vòt yo : 0

  • Manmay pengad nou pa dépasé pidémi Laréinion-an.

    Nòt vòt yo : 0

  • Sa vré a té ni konba kaka-bouji, mé atjelman, sé manmay anvi fè an lanmonné vitman.

    Nòt vòt yo : 0

  • Manmay vié kannari ka fè bon soup.

    Nòt vòt yo : 0

  • Zafè kannari sa pasé lanmod, yo lé avan’y cho i tjuit pas anlo jenn manmay an chomaj.

    Nòt vòt yo : 0

  • Manmay, zo pé lé ké kwè mwen, mé lasimenn passé, man té ka pasé a twazè’d maten pabò Lalézad, man tann yan kalté ri.

    Nòt vòt yo : 0

  • Epi nouv Touw yol la ké pran kontsans lanné-tala, épi dé tranbmanntè-a, pengad manmay.

    Nòt vòt yo : 0

  • Manmay man ka pofité di zot si zot enmen péyi a Jilbè (Mè Diaman-an) mandé an koudmen pou tiré wawet la.

    Nòt vòt yo : 0