Créole martiniquais
kouri
Egzanp — 90 egzanp (Paj 3 sou 5)
Egzanp
-
Sé lè-a ka kouri yonn dèyè lot kon ti papiyon an jou épi zel vlou yo. — Les heures filent, papillons éphémères aux ailes de velours.
-
I ka fouté kouri atè pwan laglisad asou sab-la. — Il se met à courir à toutes jambes en faisant des glissades sur le sable.
-
Kò lanmò an mitan lafet, ka kouri, ka soté anba lavwa é lakadans ? — Le cadavre au milieu de la fête qui court, saute au son de la voix et au rythme de la cadence.
-
Yo té ka kouri-vini, lwenzanlwen, dépi bout siel-la. — Ils accouraient, de loin en loin, depuis les confins du ciel.
-
An vié chien bèjé éti tout pat-li té tikté épi sab mouyé té ka kouri, mizo'y atè a. — Un vieux chien berger dont les pattes étaient parsemées de sable mouillé courait, museau au ras du sol.
-
Pandan tout sé ti moun-tala té ka kouri adwet, agoch, an gran aksidan fet. — Alors que tout ce monde gambadait de toutes parts, un accident épouvantable survint.
-
Mwen kouri pou ay réponn dèyè sé tanbouyé-a. Lè landèmen maten, lendi, lékol Lycée Technique, pa an moun pa palé ba mwen.
-
I ka fofilé kò'y kon mangous Ka kouri anba touf razié,
-
Ou kon an lespri k'ka kouri toupatou Ka terbolizé tout moun.
-
Pas rasin-tala té ka kouri jwenn soufrans tout nonm ka soufè.
-
Nou pé ké maché brété ankò, nou pé ké dé isbenbot, mé nou ké kouri pasé Isenn Bolt.
-
Kom sé jou-tala, lajan an titak ra, asiré moun té ké kouri pou trapé an lanmonné, yo té ké vini pa grap.
-
Sé konsa MODEM kouri vitman dépozé lis-li avan tout moun.
-
Asiparé, ni yonn ki afos i té présé kouri vidé, i jik wè grenn papa’y.
-
- Pran kouraj pouw pa pran kouri, pas sa mè Foyal, sa cho!
-
Sa pa asiré, pas anlo moun ni labitid kouri an libsèvis, lè Leclerc ké vini es sa ké pli klè?
-
Jilien dépi i tann an ti bri komkwa ké ni lagrev, i ni labitid kouri ovantatè pou fè lésans.
-
Ni adan lè yo alé ayè, délè yo ka pri an notaj an zatrap, mé fok pran kouraj pou pa kouri.
-
Dimanch gra, man désann anvil pou gadé kannaval, (man poko té paré kouri vidé).
-
Dépi dé jou, alantou Matinik, nou ka wè an tach mawon anlè lanmè-a. Sé pa an roujè sadin, ni an tach pwason, mé wawet ka kouri an déwò kon asou sé plaj la.