Créole martiniquais
selman
Egzanp — 205 egzanp (Paj 6 sou 11)
Egzanp
-
I ni anlo kandida mé ni ki dé plas selman.
Sous : Kreyolad
-
Sé pa té belté fanm selman éti té a lonnè.
Sous : Kreyolad
-
Kou-tala i ni yuit lis selman o réjional.
Sous : Kreyolad
-
Mé sé jou-tala sé pa fanm selman ki ka pran fè.
Sous : Kreyolad
-
Lè misié di mwen sa, man chonjé ki isia, moun pa chien-boul selman.
Sous : Kreyolad
-
Sé pa Léro démilkat selman ki ni.
Sous : Kreyolad
-
Isiya tou, ni bouch ké ri, pas sé pa isi selman jenn-jan pa ka alé an biro vot.
Sous : Kreyolad
-
Selman pou soutni papa-yo épi frè-yo ki té angajé adan kous chouval. — Dans le seul but de soutenir leur père et leur frère qui étaient engagés dans des courses de chevaux.
-
Moun pé pa di ki, jòdijou, létid ki ka fet anlè péyi-a, fet selman épi lang fransé oben dot lang, mé pa an kréyol.
-
Lahot-tay té ka dansé par lé ansien selman.
-
Yo té oblijé la, selman pou sèvi bwè-manjé, pou fè bòn pandan sé moman-tala.
-
I fok selman, Épi ti gout pasians, Chèché pou yonn konprann lot,
-
Pou palé di Sézè, nou ké rantré adan lapoézi-a selman.
-
Kolektif-la té mandé moun dégaré rad tradisionel yo pou té montré moun sé pa selman an kannaval moun ni dwa pòté’y.
-
Sé pa woché-a selman yo ni ki bel, yo sa fè kannaval tou.
-
Sé li ki lavil kapital sé pa Wobè selman.
-
Sé pa té soufrans neg selman mé tout nonm é sé pou sa toupatou asou latè i té an vwa pou tout nonm ka soufè anba jouk pofitè.
-
Kapital Ayiti pran bon fè, mé Ayiti sé Potoprens selman, ni dot provens é fo nou chonjé owganizé endaj-la pou moun Delmas, Léogàn, Kwa-dé-boukè épi kisasayésa trapé an ti kéchoz.
-
Mano jik di i ka konprann langaj sé mésié, é i té ké jik konpè épi antrénè a (menmsi sé Doménèk selman i té konnet).
-
Erezdibonnè adan tour yol-la, sé dènié jou a selman ki té ni gro lapli.