Créole martiniquais
respé
Egzanp — 31 egzanp (Paj 2 sou 2)
Egzanp
-
Pou dot moun kon Franset pa disparet an sel bagay ki met: sé lanmou ek respé adan tjè nou!
-
Sa man sav ni militan ki konnet septanm, kon an 1870, nonm ek fanm ka mandé respé ek tibren plis jistis.
-
Respé pou an ti-nonm ki pa espéré laj pou I sa trapé tout valè’y.
-
Ni adan kanmenm éti ni titak respé kanmenm pou lé anbiansè nwel ki ja pati fè laribot an siel.
-
Té ni an gwo kout lapenti ka mandé RESPÉ.
-
Es sé moun-lan ka éti ka mandé sa-a ni respé?
-
Sa ki té la té ni bandwol majté « Respé nou ka mandé » pas yo pa ka bliyé dénonsé tè ek moun ki prézonnen épi Klordékòn.
-
Sé pou sa yo mandé respé, sé respé yo ka mandé pou yo sa fè travay-yo.
-
Adjilbè di misié i pa té pé palé di moun konsa, fok té ni titak respé ba yo.
-
Apré tan kannaval tala es moun ké pòté respé pou tan karenn lan nou ja adan’y la.
-
Sel bagay No ni, sé tibren respé.