Créole martiniquais
respé
Egzanp — 31 egzanp (Paj 1 sou 2)
Egzanp
-
Nou sé moun Kwa-Kodé, laswè nou sé respé ! — Nous sommes gens de la Croix-Codé, notre sueur mérite respect !
Sous : E. Pézo · Port.
-
Sé moun-la té ka pòté an gran gran respé ba'y osi.
Sous : Restog
-
Zot pa ni respé ni pou yo ni pou mwen.
Sous : Kreyolad
-
«Man sé respé!
Sous : Kreyolad
-
— Moun pa djè rété respé ankò.
Sous : Kreyolad
-
Antouléka ou sé di pa djè rété respé ankò.
Sous : Kreyolad
-
Sa man lé sé respé.
Sous : Kreyolad
-
Es sé solda-tala pa i dwa ni respé?
Sous : Kreyolad
-
Si sé moun-tala pa ni respé pou moun mò, es yo pé ni respé pou moun vivan?
Sous : Kreyolad
-
Yo pa ni pies respé ba moun mò, jijéwè lé vivan.
Sous : Kreyolad
-
Zot pa ni an ti-respé ba Nahel alow?
Sous : Kreyolad
-
Vréman, vréman, pa ni respé ankò!
Sous : Kreyolad
-
Ou ka rann ou kont, pa ni respé ankò, tibolonm ka bat gran-nonm.
Sous : Kreyolad
-
Fodré nou ni an tibren respé.
Sous : Kreyolad
-
Egalité, libèté, respé, lanmou. — Egalité, liberté, respect, amour.
-
I fok sé kavalié-a ni respé ba sé danm-lan.
-
RESPÉ Timanmay pa gwanmoun, Timanmay ka respekté gwanmoun.
-
Apwé tan kannaval tala es moun ké pòté respé pou tan karenn lan nou ja adan’y la.
-
Ni trantan yo ka mandé respé, lanmou épi fraternité, mé jénes atjelman ka sanm i pa ka tann mach.
-
– Annou aprann respé pou lavi, pas lavi an jennjan pa lavi an ti-poul.