Créole martiniquais
kriyé
Egzanp — 276 egzanp (Paj 8 sou 14)
Egzanp
-
Annou kriyé lapopo ba boug-la ! — Appellons la maréchaussée pour s’occuper de ce type !
-
An lendiférans éréditè pou wouchach sé bel doukou-a yo ka kriyé lakanmantri a. — L’indifférence héréditaire pour cette recherche des formes séduisantes qu’on appelle l’art.
-
Sa sé yon défo ki komen ; lengratitid yo kriyé li. — C’est un défaut qui est commun ; il s’appelle l’ingratitude.
-
Evè on lésivez labitasion Détouwno yo té ka kriyé Noémiz. — Avec une lavandière de la plantation Destourneaux appelée Noémise.
-
An koté yo ka kriyé la Nouvel-Orléan. Péyi la Lwiziàn. — Un endroit appelé la Nouvelle-Orléans. Au pays de Louisiane.
-
Tout moun té ka kriyé : « Mach, chien ! Mach, chien ! ». — Tout le monde criait : « Ouste, le chien ! Ouste, le chien ! ».
-
Nou kouté listorik an ti moustik yo kriyé Matnik. — Nous avons entendu l’histoire d’un petit moustique appelé Martinique.
-
– Papa'y sé an niyaj yo kriyé Gromakòsò, — – Son père est un nuage nommé Gromakòsò, reprit Manmandlo.
-
Neg kriyé anmwé, — Le Nègre a hurlé au secours,
-
Té ni an neg boulé yo ka kriyé Gwo Viktò.
-
Sé sovyétik-la ni an sistenm konsa, yo kriyé'y GLONASS.
-
Nou, nou ké kriyé'y, Sistenm pozisyon otomatik.
-
nou éséyé matjé témwanyaj moun fè ba nou, anlè dansé-a moun kriyé lahot-tay.
-
Yo té ka kriyé sé dansé dimanch aprémidi-a, banboula.
-
Tout sé lanmizik-tala, ki ka viv yonn bò lot la, ka ba nou sa yo kriyé lanmizik kréyol.
-
Lè ou té ka dansé’y épi ou té tonbé jis, moun té ka kriyé anmwé.
-
Lè yo té kriyé envité, fok ou té vini avan matjé non’w pou yo té di, sé tan moun yo ni.
-
Sé lang pou di tousa nou sa fè, tousa nou ka fè jòdi adan gran ran- boulzay-la, gran bari boutèy krazé a, moun kriyé, lamondiali- zasion-an.
-
Sézè, pou i té kriyé anmwé tousa anlo dot moun té lé di, i sèvi lang fransé a.
-
An gwo lannuit I gouté an ritjuit I pa té tjuit I kriyé suit Pas i té pwan'y pou an zuit.