Créole martiniquais
déwò
Exemples — 56 exemples (Page 2 sur 3)
Exemples
-
I fok té vwéyé’y déwò, pou jan andéwò té sav kisa ki té pasé.
-
I ka fè an tan Pou an chien pa sòti Déwò.
-
Menmsi i pa nonmen liméwo artik-la, tout moun sav épi lajan i mété déwò, pou kimoun i lé matinitjé voté.
-
Epi nouvo prézidan an, tout krab déwò sé jou-tala.
-
Moun ki té la, vréyé bon labou an tribinal la, jikatan yo té oblijé mété yo déwò.
-
– Si man pasé an 2012 asiré Marny ké déwò !
-
I jik di Marcé, sé fanmi’y li, mé i rété déwò kanmenm.
-
An vérité sa té ké fè nou lapenn pas chonjé nou té mété jénérasion’y déwò ek opozé’y atéri Matinik.
-
Misié vréyé kod asou tout sé minis la, ek i ralé yo déwò.
-
Sé plantè a mété déwò an anjen ww pou wouzé bannann.
-
Jan-Mak pa pran lapenn alé bò an pié-woz, épi mézon liv-li K. Edision, I fè “Kaligoula” sòti déwò pou moun sa wè’y.
-
Kay-la i fè épi madanm lan, i ké mété manzel déwò é konsa yo ké pé viv lanmou yo an gou-yo.
-
Yo alé wè Léta jik an Frans, atjelman lè Léta ka mandé yo pran dispozision pou vréyé lajan déwò ba sé péchè a, sé lè konba ka pété.
-
Toupandan, i ka fè lésans ba’y i ka pofité vréyé yonndé semes ba tout jénérasion’y an groupé: fanmi’y-li, nonm-li, fanm-li, kotjibin-li, fanm déwò’y, nonm difil-li, bòn-li … anfen tous i ka konsidéré.
-
Es fok pa véyé sargas-la dépi lè i an déwò pou sa baré’y ek opozé’y antré atè?
-
Asiré épi tousa CHALE sé group la mété anlè Malékòn an, Vaval oblijé sòti déwò dimanch.
-
An plis Lamarin pa menm bagay épi papa’y pas i fini mété’y déwò!
-
Ni moun andidan-an ka fè plis trafik ki déwò-a.
-
Lè yo rivé mété an malfra andidan lematen, laprémidi i ja déwò ka zagalé yo.
-
Sa vré ni an lanmod konsa, é ni an nègres kon Lizet Malidò pa koté Lafrans ki mété lanmod-tala déwò.