Créole martiniquais
apenn
Egzanp — 22 egzanp (Paj 1 sou 2)
Egzanp
-
Apenn i rivé bò kaz-li, i kriyé tout moun pou vini débarasé charet-la. — A peine arrivé chez lui, il appela tout le monde afin de débarrasser la charrette.
Sous : M-Th. Lung-Fou · C. C.
-
Aviyatè, maren, marenpéchè ka sèvi GPS-la é i ka pèrmèt yo ni pozisyon yo épi an lérè ki apenn pli gran ki 100 mèt, i pé menm rivé 3 mèt.
Sous : Restog
-
Pa apenn di, zot trapé lagrip pou zot pa alé voté!
Sous : Kreyolad
-
Apenn i enstalé, i ja ni an lis chomè ki ja ka di:
Sous : Kreyolad
-
– Pa apenn vin fè bas isidan!
Sous : Kreyolad
-
– Pa apenn kouri fè lésans, poko ni lagrev!
Sous : Kreyolad
-
– Nou ansablé, sé pa apenn man alé pies koté!
Sous : Kreyolad
-
Ni adan, apenn si yo ka rivé manjé an gou yo.
Sous : Kreyolad
-
Apenn an senkantèn moun té la.
Sous : Kreyolad
-
Adjilbè alé fè leplen épi 50 €, lè i gadé wotè lésans-li, i té ni apenn twa kwa.
Sous : Kreyolad
-
Apenn an santèn moun té fè déplasman-an.
Sous : Kreyolad
-
— Pa mwen ké alé gadé sa pou pa apenn ped kokozié-mwen!
Sous : Kreyolad
-
Atjòlman ou ka trouvé an GPS pou apenn mil fran.Yonn-dé mo sé moun Périola a, Franswa – MATINIK- rapòté anlè lahot-tay, dépi 1940, jik lanné 2008
-
AN KOUT ZIÉ ANLÈ LISTWA Marcel LANDES Lanmizik sé karayib la, sé apenn si i kité tras.
-
Sé karayib lanmérik la apenn kité tras anlè lanmizik, adan péyi-nou.
-
Apenn sé neg-la rivé anlè tè Matinik, lanné mil sisan swasant, sistenm esklavajis la ka prétann yo pa moun ankò.
-
– Pa apenn chaché rivanj!
-
Misié pa ba lot la dé bo, pou yo pa apenn di i makoumè.
-
I brilé konmen lit lésans pou té sa trapé dé ti-tet chadron apenn sis tjilo.
-
Ou sé di kanmenm sé sa i té ka atann, pas apenn dijou apré, i désidé pati an péyi san chapo.