Créole martiniquais
vandrèdi
Egzanp — 74 egzanp (Paj 3 sou 4)
Egzanp
-
Pa mwen, afos afos, sé moun Matinik-la éti té blotjé anlè pakbo-a dépi vandrèdi fini pa rantré kon sé touris Litali-a.
Sous : Kreyolad
-
Dépi vandrèdi tan-an masié é an pli di sa, anlo moun ka pòté mas toujou.
Sous : Kreyolad
-
Poutan misié permet moun bokanté alantou déboulonnaj istati jédi ek vandrèdi.
Sous : Kreyolad
-
Vandrèdi pasé Orlàn pa té ka chanté mé té ka kriyé an mwé ba dot artis pas i prézidant an krey manmay ki sanblé pou yo pa mò fen.
Sous : Kreyolad
-
Dépi vandrèdi oswè, Istanislas (pa tala zot konnet-la) mé lot-la éti ka alé Kaz Elle.
Sous : Kreyolad
-
Tout moun té douvan télé-yo vandrèdi oswè.
Sous : Kreyolad
-
Vandrèdi lé salarié Lakolas, apré yo las atann médiatè épi yonndé kanmiyon transpòtè, yo fè an brital opérasion mòlòkòy.
Sous : Kreyolad
-
Mèlon té an pagal pabò Sent-Àn vandrèdi ek sanmdi pasé.
Sous : Kreyolad
-
Vandrèdi sé té yonndé militan ki té mobilizé douvan lajol Dikos pou sipòté Lulu ek Volkan.
Sous : Kreyolad
-
Vandrèdi nou ké wè ki manniè krab-la ka dékalé.
Sous : Kreyolad
-
Misié té ja vèti, dépi vandrèdi anlo koté ka risivrè kontrolè.
Sous : Kreyolad
-
Menmsi nou pa an mwa dawou, an gwo kout tonnè fet an siel Matinik vandrèdi oswè, Arman Nikola pati monté an filao.
Sous : Kreyolad
-
Vandrèdi pasé Misié Limè té oblijé pran désizion fèmen lékol épi krech pas pa té ni dlo an sé wobiné-a.
Sous : Kreyolad
-
Dépi vandrèdi aprochan 5000 kay té anba gwo nwè.
Sous : Kreyolad
-
Roger Lise pati monté an péyi san chapo, anlo nonm ek fanm politik déplasé an vèy-la, vandrèdi oswè.
Sous : Kreyolad
-
Asiparé i té mandé pou tout moun té abiyé an jòn le vandrèdi Lariviè-Pilot.
Sous : Kreyolad
-
An jenn ti boug Gwadloup di ki li vandrèdi-a, yo té maré cho an tjenbwa anlè’y.
Sous : Kreyolad
-
Vandrèdi pasé sa té cho pa asou Lanmanten.
-
Vandrèdi, té premié avril lè Ogisten wè «France-Antilles» i li sé an fanm ki prézidan, mi sa i di:
-
Kantapou Ernes, ki pa djè rayi zafè manjé-a, gro Vandrèdi-Sen a twazè, pandan moun té ka alé an légliz, misié té ka alé genyen konmen tjilo akra.