Créole martiniquais
pliziè
Egzanp — 129 egzanp (Paj 5 sou 7)
Egzanp
-
Asosiasion an di ba pliziè moun ki té kwè an serten jénes té fini épi zafè kannaval-la char la net.
-
Sanmdi pasé, pliziè komin kontel Lanmanten, Fodfrans, Chelchè, Sentespri té ni an jounen lapot gran ouvè pou popilasion yo.
-
Adan pliziè komin sé an sel démélé san konprann.
-
Blotjé pliziè lantré Lamèna pou yo tann yo?
-
Lapèch pa djè ka bay, é ou pé pa adan pliziè létjipaj ankò.
-
Pliziè wouchachè sòti toupatou, kontel jik Lalmàn pou té gloriyé nonm-tala.
-
Pliziè koté kontel Lavil Fodfrans, pa koté Sent-Mari oben Préchè.
-
Es ou pé ranplasé an moun ki bon pou mété pliziè fok aprann travay-la?
-
Apré pliziè orkes kontel: Selecta, E+, i désidé fè an orkes tanbou: Pakatak épi labann Wily, Bago, Pipo épi kisasayésa.
-
Magré fok ou viré pasé diplom sèkouris pliziè kou, magré yo ka pran konmen tan pou péyé entèvansion ou fè.
-
Lè difé pa désidé pri pliziè koté an menm tan.
-
Sé konsa pliziè komin wonz novanm fè manifestasion douvan moniman o mò yo.
-
Nou ka wouzé bab nou ek nou ka espéré anlot jounal ké paret, pas an péyi san pliziè son kloch pa bon ni pou libèté lapres, ni pou ladémokrasi obensinon dé mo ka rasi.
-
Kontel sanmdi pasé pa koté Sent-Mari épi «La parade des Alizées» té ni gran vidé épi pliziè group péyi-a. Mé anlo moun ka chonjé zanset-yo an koumansman siek-la.
-
Pliziè ouvriyé éti té ka fè lagrev trapé bon plon douvan lizin-an.
-
Té ni pliziè manifestasion ek an pies téyat pou fè moun pa janmen bliyé masak-tala.
-
— Lafrans ni pliziè koulè, diféran lang réjional ka montré mélanj kiltirel-tala!
-
Adan pliziè restoran jendam fè désant pou wè si moun ni mas ek si yo ka respekté jes bariè.
-
Asiparé yo pa té rété mas pou sé kandida-a. Es sé pou sa té ni pliziè dikté toupatou kontel Fodfrans épi Dinamik Jenn Matinik, Sanblaj pa koté Mòn-Wouj oben LLKM dimanch l’IMS.
-
I di mwen, atjelman ni pliziè mo kréyol pou rivé di sa.