Créole martiniquais
chak
Exemples — 149 exemples (Page 5 sur 8)
Exemples
-
Ou sé di, chak bètafé ka kléré pou nam-li.
-
Simenn pasé sé té Jounen Entènasional Kréyol, é kon chak jou, man ka aprann an bagay nouvo.
-
Chak bètafé ka kléré pou nam-li, an patjé parti politik ka fè sa yo pé pou yo douvan-douvan.
-
Yo té mandé chak moun pòté an bagay, épi pa bliyé kantik-yo.
-
Asiparé komkidiré, jan Matinik té ké dé sovaj barbar, ki pa konnet ayen pas chak lavèy-nwel, yo ka tjwé ti-kochon-yo.
-
Chak parti a té fasafas mé yo poko rivé mété kò-yo dakò pou yo sa kantékant asou sa yo chak ka mandé.
-
Tout moun ka chaché esplikasion, yo chak la lé ni rézon.
-
Mé si lè monboug vini sanmdi, chak koté i pasé yo viré do ba’y, asiré i pé ké pran sa dou kon siro.
-
Chak bètafé ka kléré pou nam-li oben chak mè pou komin-li.
-
Yo chak ni an rézon pou yo vini.
-
Zafè chak moun té ka pòté an chob, an janbon, yonndé paté épi kisasayésa, sa fini net.
-
Mé ou sé di chak bètafé ka kléré pou nam li.
-
– Sé légliz-la ka limen sé pas Man Limè pa péyé sé boug la SOCOPMA-a. Anfen chak moun-an ka bay sa i pas av.
-
Magré prézidant lan té i té ké ba chak moun 6 mini.
-
Adan rev mwen man ka wè pé ké ni konbakok, ni konba djol éti chak bètafé ka kléré pou nam-li.
-
Sé sa I anvi, mé es chak bètafé pa ka kléré pou nam li?
-
Istad Dillon-an té plen dimanch apré-midi pou té risivrè nouvo monsenyè-a. Dépi dizè’d maten lé kat kwen Matinik, sé poko pou sel asanblé-a, mé dan linò, lisant, lisid ek linò-atlantik yo chak té ni an koulè diféran mé yo tout kontan pas té ni an sel moun anlè lis.
-
I té préféré gadé kous anlè plaj la, kon chak lanné.
-
Pétèt sé sa ki sajes, mé chak bètafé ka kléré pou nam-li.
-
Chak simenn nou ni an kandida nouvo ka fè sanblaj-li.