Créole martiniquais
manman
Exemples — 223 exemples (Page 10 sur 12)
Exemples
-
– Asiré lè misié ké ni dizuitan i ké mennen lakopin dòmi kay manman’y, kon sa ja ka fet anlo koté.
-
Mèsi pou manman Tjéri, Mèsi pou papa Tjéri, yo pa janmen ped fwa ek ki atjelman yo ké pé viré w
-
- Pliziè mè dikonplis, pas yo té ja préparé yonndé manman kochon pou bwet lin-an.
-
Kon anlo mwa ni kat dimanch, mé ni lafet lé manman.
-
– Manman, poukwa lè kochon é tou tris?
-
Charlo té tris kon an jou san pen, mé I té kom ni an ti-soulajmanl è I aprann yo fini épi ras bouwoglann an ki tjwè Clarissa-a. Mé sa ka kité an gran lapenn an tjè an manman ek tout an fanmiy Matinik.
-
Alow pas yo di «lapo kochon sé Manman Félisité» pengad, sirtou épi nouvo labiè «Yé Man» la, pa pati adan pies Gran chawa pou zot pa sav la zot yé.
-
Kon dé vié bersez gran-manman
-
Antouléka yo pa ni lentansion moli é an menm balan-an sé papa ek manman ich la pa lé dtann zafè yo pé ké alé ansien maternité Rèdout-la.
-
Sé yen ki lé manman ki douvan, kondisiré sé yo sel ki fè ich-la.
-
Papa ek manman yich sé jenn manmay la ki pou alé Lisé Chelchè-a pa ka dòmi anlè dé zorèy yo sé jou-tala.
-
Ni an manman ich ki mandé es yo pa té pé fè vréyaj pou ayen épi sé zélev la ké pran BHHS la, kidonk sé gran bis la.
-
Nou pa sav si i té lé palé di lamè, (gran manman’y) ki ni an ti-malkadi sé jou-tala.
-
I désidé fè sa pou dé rézon: Pas i sav sa sa yé krab-la, pas krab-la mòdé manman’y.
-
Pou ba manman’w fos ek tout sé tjanmay-tala i désidé najé pas sé sa i sa fè..
-
Dimanch pasé sé té la fet lé manman.
-
I pa fè kon yonndé manman ka vréyé pié, pas yenki kado kontel fè a ripasé, frijidè, kouto chien, aspiratè, oben dot bagay yo ka trouvé an latjuizin.
-
Madanm Adjilbè pa asou ni lafet dé mè, ni lafet lé manman.
-
Chonjé sa ti-kochon té di manman’y.
-
«Yo di lapo kochon sé manman Félisité».