Créole martiniquais
moun
Exemples — 1340 exemples (Page 40 sur 67)
Exemples
-
Es douvan lavalas jòn-tala moun ké ped fwa?
-
Sa ki pli red, sé dé serten moun ki ni randévou Lamèna oben kay doktè.
-
Antouléka, Kokodil-tala, si ni sèten moun ki pè’y, ni dot sa ka pito fè yo rigolé.
-
Es sa ka fè moun alé vizité mangrov-la oben es sé pé ké pito fè yo entjet?
-
Antouléka manzel fè an inovasion, é asiré atjelman lé restoratè ké ponmet moun an nouvo podui.
-
Aselfen di montré moun, yo pa ka palé pawol pou ayen.
-
Ni an pati moun, pou yo, sel mizik ki ni sé salsa.
-
Moun pa té janmen tann sa.
-
E lé dé moun an ka rété boudé kon an doub sis.
-
Tout sé jou-tala, sé vakansié-a ka viv sa moun viv sé tan pasé-a. Erezdibonnè, i poko ka antré atè pou i santi pli mové ki choubichou.
-
Es sé pou sa lendi pasé nou té ni dé vizit an sel kou moun ki trè potalan?
-
Sanmdi bonmaten tout moun té entjet, es té ké ni 31èm touw yol Matinik.
-
Moun Wobè ek dot kot ni labitid alé wè kous-la é sa ka mété bon animasion an komin an.
-
Antouléka lè dé moun ka diskité alantou an tab oben an fé, yo ka trouvé solision.
-
Antouléka, tout moun-an bien kontan dépi lè touw la pati-a. Si ni an moun ki djé ou sé di sé Alfred épi tout popilasion Wobè.
-
Tout sé parti politik la té la épi nonm di fil yo oben moun ka reprézanté yo.
-
Ni yonn ki té jik malad (palé pa nonmen non moun).
-
Tout moun ka fè larantré jénéral, kidonk anboutéyaj viré balansé pli red asaïgon.
-
Moun té ka chaché fè ispò ba tianmay mé lé granmoun- an mandé pou yo fè ta yo tou.
-
Moun Marigo chonjé’y menmsi sé pa koté Voklen yo téré’y.