Créole martiniquais
moun
Exemples — 1340 exemples (Page 33 sur 67)
Exemples
-
Dimanch moun té ka chonjé yenki foutbol, otan an Frans kon Matinik.
-
Ou té ni mak lé gran : ou té senp épi tout moun!
-
Mé es sé pas kriz-la ka pran moun?
-
Es kriz la ka opozé moun alé wè konpa?
-
Magré pa ni lajan ou sé di sa pa ka opozé moun anmizé kò-yo.
-
Labatwa rété wouvè jik dimanch, pou moun pé sa vini tjwé bet-yo.
-
Antouléka alé di sé moun an ka li kréyolad la, réfléchi pas kochon pa fè zot ayen.
-
Man pa lé palé asou lakriz pou pies kriz pa pran-zot; mé tout moun ka di nwel-la té fret kon an ba laglas.
-
Asiré nou lé kwè pé ké ni otan dlo pou kann pli sikré, pou agrikiltè pran mwens fè ek pou lotowout oben Lariviè-salé pa bouché a opozé moun pasé ankò.
-
Si sé pou ped dé touris rasis, nou plis ki ni rézon anpéché sé moun-tala vini isi.
-
Nou sa risivrè moun ka respekté nou, mé dépi sé vréyé méprizasion anlè nou, yo pa té wè’y!
-
Antouléka, tout moun an ka chaché an bon lis épî an bon plas.
-
I organizé vizit-la é tout moun-an trouvé chaloup pou té rivé anlè gran tjé-a. I mandé sa ki té lé konnet personaj kannaval Matinik.
-
Simenn pa sé sé té Foyal moun té ka défilé douvan touris.
-
Ni an boug, dépi té ni moun ka bétizé, i té ka pran potplim-li.
-
Man pé asiré zot sé pa pou karésé moun.
-
Okontrè misié té pito ka déplimen moun.
-
Adan zafè lakriz-tala, man konnet yonndé moun, kriz pran-yo lè yo di pé ké ni kannaval ankò pas an 2012 sé ké lafendimond.
-
Kannaval 2012 dit, mé ni moun ki pa kontan.
-
– Lè ou fè an bwabwa anlè an moun, sa ka pòté’y chans.