Créole martiniquais
dlo
Exemples — 140 exemples (Page 6 sur 7)
Exemples
-
Kidonk atjelman nou pa pli sav si nou pé brè dlo wobiné nou, san entjet kon an tatjet an finet nef.
-
«Dlo dépasé farin.»
-
I alerté Alfred pou di’y fok trouvé an solision ba dlo.
-
Es fok pa kabéché asou sitèn pou dlo lavandé ek dlo robiné, aprann pa gaspiyé’y?
-
Koté nou ké pran dlo?
-
Misié risivrè gwo konsa lajan dlo pou péyé avan lafen simenn-lan.
-
Daboudabò fok péyé la SME pas i ka podui dlo i ka pran lariviè.
-
Fok péyé «Organisme public» dlo-a ka sòti isi mé i ni an taks «l’Octroi de me».
-
Ki tan nou ké ni an sel otorité pou otjipé di dlo ek fakti-a pa otan lou.
-
Si zot sav fè di mwen, pas sa ka fè dé jou yo pran dlo-a pabò kay mwen, dret lè man té anba douch-la.
-
«Bef douvan bwè dlo klè.»
-
Dapré misié dlo té ké dépasé farin ek li tou i bon épi sa tou.
-
«Woch dan dlo pa konnet doulè woch dan soley».
-
Sa ki fet anlè dlo ou pa ka rakonté’y atè.
-
Sa pou nou mandé kò nou, akondi poveb-la: «lè ou ja chodé ou pè dlo fret».
-
Dlo jik chaché an koté pou i té chapé an kwen zié mwen.
-
Koko ni dlo, zabriko ni grenn.
-
Épi gwo dlo lasimenn pasé-a, lè nou té an jòn, ni an boug éti té ka ri jòn.
-
Eben Gran Sanblé Pou Matinik pa ka ped tan, akondi lot-la «bef douvan bwè dlo klè».
-
Magré Félis bwé bon CHANFLOR sa pa opozé bwé dlo salé tou.