Créole martiniquais
tala
Exemples — 640 exemples (Page 18 sur 32)
Exemples
-
— Es adan liv-tala ni non neg mawon?
-
Pas sé jou-tala sé yen ki sa ou ka tann anlè Tour de Frans la.
-
Epi tout lo difikilté-tala, savrè si sé pa tousa ki fè Dady Harry bay chabon pati an péyi san chapo.
-
Adan lo pawol tala Ernestin di mwen:
-
Asiparé sé jou-tala ni gro konba ka paré, é sa ka vini cho toubannman pou an sel dat.
-
Malkadi-tala sé lapè ki non’y.
-
Lè man di misié es i asiré sé soman-tala pa ni podui chimik mi sa i réponn li:
-
TANBOU BÒ KANNAL, li sé karantan i ka fété lanné-tala.
-
Dapré mwen sé sa man tann, fok di man té ja las mé an mitan karenm cho-tala, sé pa wonm man té brè.
-
Man Jè ni bon chans sé jou-tala.
-
Apré kongré-tala es ké ni mwens anboutéyaj?
-
Epi ni lé Sézéromàn, sé tala ni la Sézéromani, yo pé paf è dé fraz si yo pa sòti’w an fraz Sézè.
-
– Sézérofob, sé tala ka wouspété dépi janvié 2013.
-
– Pa otjipé’w, simenn-tala i pou ayen!
-
Lanné-tala «Chabin-an» di anlot yol lè Félis pasé:
-
Lè ou viré tranpé an dlo-tala (memsi i tibren fret) ou ka chonjé tousa ou té ka fè lè’w té jenn tibray : péché kribich, kolé bouk, péché djol-pot, milé épi lapia, pozé kalen.
-
Es lè i ké rantré simenn-tala sé not la ké ni an bel mark?
-
Epi bel moniman-tala an kwazé Lawviè-Pilot la, nou lé kwè kon Arman té ka di nou:
-
Machann foyal ka vréyé pié, ka vréyé labou ek wouspété toubannman sé jou-tala.
-
Pas vréman, vréman, lé zafè mélé kon farin épi sann sé jou-tala.