Créole martiniquais
tala
Exemples — 640 exemples (Page 15 sur 32)
Exemples
-
I jik annilé garden party-a lanné-tala.
-
Andidan touw siklis lanné-tala ni an boug ki té ka sipòté an sel kourè, sé té an Japonè.
-
Alow vakansié paré kò zot pas vakans-tala ni titak plis dlo.
-
Bon vakansié vini lanné-tala pou wè kous yol-la.
-
Pou kous yol-la, yo alé dégaré an divinè tou, mé tala pa té an chatrou mé an bel krab blé.
-
Jòdi jou I la menmsi diks-tala fèw swé bon swé pou té vann li.
-
Pas andidan simenn-tala ki té chajé épi tet-chajé fo nou kouté sa Patril té ja ka mandé nou avan i pati:
-
Yo di nou telman an tan-tala sa té red, ki nou ka pran douvan, avan douvan pran nou.
-
Lè an bato désidé viré, sé alè-tala «Toma» wè pou té fè an won an Karayib-la.
-
Andidan tout zafè-tala ni jenn ka di:
-
Adan zafè konkou Miss-tala, sé konba pou pli bel fanm pa asou Lafrans.
-
Man pa janmen tann an jan Matinik alé wè la SPA pou sa, pas nou ka respekté tradision sé péyi-tala.
-
Ti-ziédou kozé-tala sé pétet pou té di nou: pengad!
-
Apré tousa nou ja wè, ma pa sav si lanné-tala ké pòté bon bagay ek ké pli méyè.
-
– Es sé pas i té bizwen tibren solèy apré livè red-tala ek lanej toupatou?
-
I kasé lo épi machann-tala, pas i di a pri-tala asiré machandiz-la ké ba’y malvant.
-
Mari-Jàn (pa tala zot konnet la) mé an jan anvil.
-
I di sa pa démokratik kidonk i ka alé pa pou fè sik, mé pas i pa ka aprésié taktik-tala.
-
Gémo, ki pa trouvé jé-tala bel, mété yo douvan lajistis.
-
An bel ti-paradi kon Préchè, pa asou Lapwent- Lanma sa viré ka chofé sé jou-tala.